- Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva; pri nehnuteľnosti musí byť dohoda písomná.
- Ak dohoda nie je možná, môže ktorýkoľvek spoluvlastník podať návrh na súd.
- Súd môže vec reálne rozdeliť, prikázať ju jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo nariadiť predaj.
- Pri rozhodovaní súd prihliada najmä na veľkosť podielov a účelné využitie veci.
- Samotný nesúhlas ostatného spoluvlastníka neznamená, že zrušenie spoluvlastníctva nie je možné.
Najjednoduchšie riešenie: dohoda spoluvlastníkov
Podľa § 141 Občianskeho zákonníka sa spoluvlastníci môžu dohodnúť, že spoluvlastníctvo zrušia a zároveň si určia spôsob vyporiadania. Pri nehnuteľnosti musí mať dohoda písomnú formu.
V praxi môže napríklad jeden spoluvlastník nadobudnúť celú nehnuteľnosť a ostatným vyplatiť dohodnutú náhradu. Pri deliteľnom pozemku môže byť riešením aj jeho rozdelenie, ak to umožňujú právne a technické podmienky.
Dohoda býva rýchlejšia a lacnejšia ako spor. Dôležité však je, aby presne riešila nielen vlastnícke podiely a náhradu, ale aj termíny úhrady, odovzdanie nehnuteľnosti, prípadné ťarchy a podklady potrebné pre kataster.
Dohoda alebo rozhodnutie súdu
Dohoda spoluvlastníkov
- súhlasiť musia všetci spoluvlastníci
- pri nehnuteľnosti písomná forma
- spôsob vyporiadania si určíte sami
- spravidla rýchlejšie a lacnejšie ako spor
Rozhodnutie súdu
- návrh môže podať ktorýkoľvek spoluvlastník
- reálne rozdelenie, prikázanie za náhradu alebo predaj
- súd prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie
- nie je viazaný iba návrhom žalobcu
Keď dohoda nie je možná
Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, podľa § 142 Občianskeho zákonníka môže o zrušení a vyporiadaní rozhodnúť súd na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka.
Súd nie je viazaný iba riešením, ktoré navrhuje žalobca. Zákon stanovuje základné spôsoby vyporiadania:
- Reálne rozdelenie veci – ak je dobre možné a dáva praktický zmysel.
- Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
- Predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov – ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.
Pri rozhodovaní sa prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Zákon počíta aj s tým, že pri prikázaní veci môže mať význam násilné správanie spoluvlastníka voči ostatným.
Môže súd odmietnuť spoluvlastníctvo zrušiť?
Áno, ale len výnimočne. § 142 ods. 2 umožňuje, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo jej predajom. Nejde teda o automatickú ochranu každého spoluvlastníka, ktorý so zrušením nesúhlasí. Vždy záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu.
Na čo si dať pozor pred podaním návrhu
Pred súdnym konaním je vhodné mať jasno najmä v troch otázkach: kto je aktuálne zapísaný na liste vlastníctva, aké sú presné podiely a aký spôsob vyporiadania je reálne uskutočniteľný.
Pri nehnuteľnostiach môže byť dôležitý aj znalecký podklad, geometrický plán alebo preverenie tiarch a vecných bremien. Čím presnejšie je skutkový stav pripravený pred podaním návrhu, tým menší priestor zostáva na zbytočné prieťahy.
Často kladené otázky
Musím mať súhlas všetkých spoluvlastníkov?
Môže súd prikázať dom druhému spoluvlastníkovi, hoci chcem jeho predaj?
Čo ak ide o nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom alebo iným právom?
Neviete sa dohodnúť so spoluvlastníkom?
SKLENAR & PARTNERS zastupuje klientov pri mimosúdnom aj súdnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Posúdime možnosti rozdelenia, prikázania nehnuteľnosti alebo jej predaja a pripravíme postup podľa konkrétnej situácie.
Nezáväzný dopytPramene: § 137 až 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení.